Anketa: „O rozvoji vidieka a potravinovej bezpečnosti“.

Peter Baco: Môžeme konštatovať, že produkčná výkonnosť slovenského pôdohospodárstva patrí medzi najslabšie z celej EÚ. Produkcia slovenského potravinárstva na obyvateľa je najnižšia v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ. Slovensko nevyužíva produkčný potenciál krajiny ani z dvoch tretín. /Potenciál je pre 6,5 mil. ľudí/. Záporné saldo zahraničného obchodu v agropotravinárskych komoditách sa blíži k 2 mld. Eur. Oproti ČR máme iba polovičný výkon na 1 ha pôdy. Tržby postupne klesajú, najviac za živočíšne produkty a produkty s vyššou pridanou hodnotou. Ceny vstupov rastú rýchlejšie ako ceny produktov poľnohospodárstva a potravinárstva. Výsledok hospodárenia trvalo klesá, keď výnosy z jednej tretiny tvoria podpory. Súčasná úroveň produkčnej výkonnosti poľnohospodárstva ukazuje, že poľnohospodári a potravinári SR sa  prispôsobili útlmovým agrárnym politikám po roku 1998. Na druhej strane, naši poľnohospodári a potravinári  dosahujú porovnateľné podnikové výsledky s priemerom EÚ /napríklad úrody plodín na  ha, dojivosť na kravu, náklady na jednotku produkcie a iné/.  Obviňovať ich z omylov politiky, akými bolo znižovanie podpôr do pôdohospodárstva a odklon od potravinovej sebestačnosti  Slovenska, je neférové a kontraproduktívne. Aby prežili, museli sa prispôsobiť, optimalizovať svoje podnikanie v súlade s konkurencieschopnosťou trhového prostredia SR.  Redukovali neefektívne odvetvia, optimalizovali náklady, využívali možnosť dosiahnutia nižších jednotkových  nákladov intenzívnou a hromadnou výrobou.

Bohaté štáty  poskytujú svojim farmárom, okrem vyšších podpôr z Fondov EÚ, aj národné podpory niekoľkonásobne väčšie ako sú v SR. Okrem toho máme v SR najvyššiu DPH na potraviny, nemáme úľavy na dani z pôdy,  zo mzdy, z odvodov do fondov tak, ako v iných členských štátoch EÚ. Významne horšie konkurenčné podmienky sú hlavnou príčinou slabej produkčnej výkonnosti poľnohospodárstva a potravinárstva.

Súčasné strategické dokumenty SPP  otvárajú možnosť jednotlivým členským štátom EÚ sústrediť sa aj na riešenie národných priorít. To nám umožňuje, ako národnú prioritu, prijať záväzok zdvojnásobiť výkonnosť sektoru /dosiahnuť priemernú výkonnosť všetkých členských štátov EÚ/, ako základ potravinovej sebestačnosti SR. Bude veľmi náročné zosúladiť riešenie rôznych úloh, v rôznom čase s praktickým financovaním  z niekoľkých zdrojov ako fond obnovy /NG EÚ/, teda opatrenia na zmiernenie dopadov COVID- 19, podporu pre strategické ciele SPP, nástroje dokumentov z Farmy na stôl, Zelenú dohodu, Klimatickú dohodu a tiež podpory z  národných strategických dokumentov a ďalšie.

Mária Behanovská: Napriek zvýšenému prílevu prostriedkov po vstupe SR do EÚ nedochádza k zvyšovaniu konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva, ale naďalej prebieha úpadok. Slovenské poľnohospodárstvo je poznačené aj trendom výrazného znižovania počtu pracovných miest. Obchodná bilancia agropotravinárskeho zahraničného obchodu vykazuje dlhodobo záporné hodnoty s prehlbujúcim sa trendom. Slovensko má dostupný produkčný potenciál na výrobu dostatočného množstva poľnohospodárskej prvovýroby, aby nasýtilo nielen všetkých svojich obyvateľov, ale aj vyvážalo do zahraničia. Týchto základných surovín vyvážame viac, ako dovážame. Pri hotových potravinách je to naopak. Problémom nie je, že nedokážeme kvalitne spracovať základné suroviny ako napríklad mlieko, ale chýba lepšie technologické vybavenie, aby sme dokázali produkovať kvalitnejšie a žiadanejšie potraviny a v objemoch, v ktorých sú umiestniteľné na medzinárodných trhoch.

Gejza Blaas: Relevantní hráči na strane ponuky trhu s poľnohospodárskymi výrobkami na Slovensku už tridsať rokov počúvajú, že sa majú správať trhovo. Aj oficiálne zdôvodnenie reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá zaviedla odviazané priame platby (platby na plochu) znelo, že má vraj prispieť k tomu, aby poľnohospodári viac reagovali na signály trhu a aby podpora poľnohospodárstva neprispievala k deformáciám trhu. Výsledok sa dostavil. Ako viacerí v ankete upozorňujú, sme medzi poslednými v Spoločenstve v produktivite, meranej hodnotou produkcie alebo pridanej hodnoty na hektár. Udialo sa to prostredníctvom zmeny štruktúry výroby, ktorá sa preorientovala na produkciu trhových plodín s nízkou náročnosťou na prácu i kapitál. Výrobný faktor práca je totiž v našich podmienkach najdrahším výrobným faktorom. Táto motivácia funguje však aj v ostatných členských krajinách. Základný rozdiel oproti Slovensku je v podnikateľskej štruktúre. U nás, po transformácii družstiev, privatizácii štátnych majetkov a ďalších krokoch (družstevné podielové listy a ich úlohy vo vlastníckej reštrukturalizácii podnikov) sa v poľnohospodárstve stali rozhodujúcimi hráčmi kapitálové spoločnosti a ich vlastníci. Družstvá (hoci vo väčšine si zachovali túto podnikateľskú formu iba formálne), ktoré by v duchu družstevných princípov mohli mať aj inú podnikateľskú motiváciu ako maximalizáciu zisku (napríklad zamestnanosť členov, podpora miestnej ekonomiky, prospech obce) sa ocitli v menšine. Takisto rodinné farmy, v porovnaní s okolitými krajinami, majú len malé zastúpenie v štruktúre podnikania.

Stanislav Buchta: Domáca výroba nezodpovedá domácemu dopytu. Vyrábame najmä komodity ako obiloviny, repku, slnečnicu a máme výrazný nedostatok domáceho ovocia, zeleniny alebo bravčového mäsa. Odstrániť túto  štrukturálnu nerovnováhu by okrem iného vyžadovalo v krátkej dobe ohromné investície a masívny  rozvoj práve v tých sektoroch náročných na ľudskú prácu, v ktorých trvale konkurenčne zlyhávame. Potravinársky priemysel je málo špecializovaný, kapacitne predimenzovaný a technologicky zaostalý,. Nemá dostatočné prepojenie na výsledky vedy a výskumu, čo tiež negatívne ovplyvňuje jeho inovačné schopnosti. V nedostatočnej miere nakupuje suroviny od slovenských prvovýrobcov, je vystavený silnej konkurencii spracovaných potravín, dovážaných trhovo dominantnými nadnárodnými maloobchodnými reťazcami. V marketingovej politike a budovaní silných značiek a ich propagácii slovenské spracovateľské firmy podstatne zaostávajú za zahraničnými.

Róbert Dohál: Mali by sa sprísniť podmienky správnej farmárskej praxe a to prísnym dodržiavaním agrotechnického striedania plodín. Priamu platbu na plochu podmieniť správnym osevným plánom. Netreba riešiť maximálnu výmeru repky alebo kukurice. Jednoducho, kto bude zásady porušovať môže si síce siať čo chce, pokiaľ neporuší iné zákony (napríklad ochrana životného prostredia), ale na priamu platbu nemá nárok.

Zuzana Chrastinová: Produkčná výkonnosť poľnohospodárstva má z dlhodobého hľadiska klesajúcu tendenciu. Pozitívne je, že po roku 2000 došlo k jej čiastočnej stabilizácii až k miernemu zvýšeniu. Zmenila sa však štruktúra výroby. Od roku 2012 prevláda podiel rastlinnej výroby na celkovej výrobe, kým v predchádzajúcich rokoch to bolo naopak. Rastlinná výroba je ekonomicky efektívnejšia a využíva sa pri nej viac ekonomika z rozsahu. Prvovýrobcovia sa orientujú na trhové plodiny s využitím vysokovýkonnej techniky, čo sa odráža v znížení potreby manuálnych pracovných síl v poľnohospodárstve. V ostatných rokoch sa rozšírilo pestovanie lukratívnejších plodín, lepšie obchodovateľných a ubúda pestovanie poľných plodín ako sú strukoviny, zemiaky, krmoviny. Taktiež dochádza k presúvaniu  olejnín, obilnín, zemiakov  do lepších výrobných podmienok, čím sa zvýšila intenzita výroby, efektívnosť a ich konkurencieschopnosť. V štruktúre výroby klesá podiel živočíšnej výroby aj keď v posledných rokoch sa situácia zmenila a živočíšna výroba sa zvýšila a čiastočne stabilizovala. Výpadok živočíšnej produkcie sa dlhodobo kompenzuje dovozmi. Zmena klimatických podmienok, ale aj pravidiel SPP od roku 2021 si môžu vyžiadať aj čiastočnú reštrukturalizáciu poľnohospodárskej výroby, čo môže mať dopad aj na jej štruktúru

Mária Kadlečíková: Slovenské poľnohospodárstvo prešlo v posledných troch dekádach viacnásobnými transformačnými procesmi a krízovými stavmi. Agropotravinársky sektor využíva len čiastočne svoj produkčný, ekonomický a ľudský potenciál a to najmä v chove hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny, v ovocinárskej, či v zeleninárskej výrobe. Sektor  sa stáva stále zraniteľnejší na výkyvy trhu  a rôzne negatívne environmentálne vplyvy. Potravinársky priemysel zaostáva v modernizácii, inováciách, ale aj v trhovej konkurencieschopnosti.

Ladislav Lysák: Hodnotová výkonnosť nášho sektoru je aj podľa kompetentných odborníkov výsledkom aj terajšej, štruktúrnej politiky v sektore. Podporuje sa orientácia na veľkoplošne pestované produkty rastlinnej výroby. Vo veľkom rozsahu exportovanej bez ďalšieho zhodnotenia vo vlastný prospech –  ako surovina. Či už je to kukurica, repka olejná, drevná guľatina, ale aj nemalá časť živočíšnej produkcie. K pozitívam našich poľnohospodárov a potravinárov je namieste uviesť i doteraz zodpovednú politiku doterajších vlád pri kontrole dodržiavania náročných noriem zdravotnej bezpečnosti domácich potravín. Horšia situácia  je v úrovni dovážaných potravín druhej i horších kategórií. Lacnejších, čo nezriedka ruinuje našich producentov.  Je to nežiaduca dehonestácia  štátu v medzinárodných reláciách. Napriek tomu som presvedčený, že je v našich silách s tým skoncovať

Silvia Matúšová: Nie som odborník na poľnohospodárstvo, ale ako obyvateľka Slovenska dosť pravidelne sledujem situáciu v poľnohospodárstve a potravinárstve. Hoci som obyčajná spotrebiteľka, nie je mi jedno, čo nakupujem. Pri nákupoch najmä mäsových výrobkov, ale aj iných, sledujem krajinu pôvodu, kde bolo zviera chované, porazené, porciované, odkiaľ bolo mäso dovezené, kto je dovozca, atď. Nie som spokojná s tým, že na pultoch je maslo vyrobené v Nemecku alebo Poľsku, hoci výrobcov na Slovensku (vo vlastníctve zahraničných vlastníkov) je viacero. Teší ma bohatý výber bryndze od viacerých slovenských dodávateľov, čo sa vzťahuje aj na tvarohy, jogurty mliečne a z ovčieho mlieka, zriedka slovenské destiláty slovenské minerálne vody a pivo. Slovenského spotrebiteľa mýlia fakty, že hoci značka výrobku bola zachovaná, niektorí tradiční slovenskí výrobcovia už nefungujú, lebo boli predané majiteľom z iných členských krajín EÚ. Pri nákupoch vidím, že len máloktorý slovenský spotrebiteľ sa prednostne zaoberá kvalitou výrobkov alebo pomerom kvality a ceny. U veľkej časti prevláda ako kritérium nákupu výlučne cena výrobkov.

Som toho názoru, že dobré časy slovenského poľnohospodárstva už pominuli a nevidno žiadnu snahu, aby sa zo strany štátnych orgánov poľnohospodárstvu pomohlo. Všetko sa ponecháva na jednotlivých majiteľov poľnohospodárskych pozemkov a prevádzkovateľov a producentov živočíšnej výroby a ich vlastné ambície a iniciatívu. Ako sa dohodnúť s obchodnými reťazcami, je ponechané výlučne na nich. Bolo by vhodné, aby sa viac angažoval rezort poľnohospodárstva a rozvoja vidieka! Chýba celoštátna záväzná stratégia podpory poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Jej garantom nemôže byť len rezort poľnohospodárstva, ale aj rezort hospodárstva (obchod, podnikanie), práce a sociálnych vecí (podpora začínajúcich poľnohospodárov, zeleninárov, ovocinárov) a školstva (príprava a ďalšie profesijné vzdelávanie pracovníkov v poľnohospodárstve, podnikaní a obchode).

Štefan Mihina: Podľa Zelenej správy 2019 má Slovensko medzi krajinami EU piatu najnižšiu hodnotu produkcie na jeden hektár poľnohospodársky využívanej pôdy (1178,40 eur/ha), čo je iba 50 %priemernej hodnoty celej EÚ. Rovnako na piatom mieste od konca je Slovensko aj v hodnotení hrubej pridanej hodnoty. Dosiahnutých 328,90 eur/ha je iba 31 % z priemernej hodnoty EÚ. Hrubá produkcia slovenského potravinárstva v prepočte na jedného obyvateľa je najhoršia v EÚ. Dosiahnutá hodnota 752,49 mil. eur na 1 obyvateľa je iba 33,82 % priemeru EÚ. Na úroveň využívania poľnohospodárskej pôdy na výrobu potravín doma poukazuje aj trochu špekulatívny prepočet hrubej produkcia slovenského potravinárstva na 1000 ha poľnohospodársky využívanej pôdy na Slovensku. Tu je Slovensko v EÚ šieste od konca hoci dosiahnutá hodnota 2,14 mil. eur na 1000 ha poľnohospodársky využívanej pôdy je iba 33,64 % priemeru EÚ. Nie veľmi lepšiu pozíciu v rámci EÚ (2. miesto od konca) má slovenské potravinárstvo v hodnotení hrubej pridanej hodnoty v prepočte na jedného obyvateľa. Dosiahnutých 201,84 mil. eur na 1 obyvateľa je iba 36,09 % z priemernej hodnoty EÚ. V prepočte na 1000 ha poľnohospodársky využívanej pôdy je Slovensko v EÚ opäť šieste od konca hoci dosiahnutá hodnota 0,57 mil. eur na 1000 ha poľnohospodársky využívanej pôdy je iba 35,87 % priemeru EÚ.

Peter Baco: Potravinová sebestačnosť štátu je krytie celkovej spotreby potravín v %  domácou produkciou. V roku 1989 bola celková sebestačnosť 96 %  a v komoditách mierneho pásma 104 %.Vlády po roku 1998 považovali potravinovú sebestačnosť za anachronizmus. Situácia okolo COVID-19 ukazuje, že potravinová bezpečnosť nefunguje, štáty s prebytkom nemusia potraviny predať. EÚ nám nanútila podmienky prijatia za člena, ktoré nás diskriminujú dodnes, umelo zhoršili našu konkurencieschopnosť, našu výkonnosť a našu sebestačnosť. Podpory v priamych platbách nám EÚ začala poskytovať iba vo výške 15 % oproti priemeru, ktoré dostávali štáty EÚ-15. Tento rozdiel sa mal vyrovnať počas prechodného obdobia v roku 2013, ale aj v roku 2027 majú byť priame platby u nás iba 85 %. Diskriminácia sa presadzuje aj pri novelizáciách režimov vinárstva, cukrovarníctva, v mliečnom sektore, vo viazaných priamych platbách a pod. Zníženie používania agrochemikálií, ktoré nás znevýhodní, je súčasný príklad diskriminácie. Diskriminácia sa deje aj našou národnou „sebadiskrimináciou“,  v štátnej pomoci, v dotáciách, v daniach, v úverovej, obchodnej a rozpočtovej agrárnej politike. SR nedorovnáva faktory konkurencie v podnikateľskom prostredí SR s priemernými podmienkami v EÚ, ani V-4. Potravinovú bezpečnosť, produkčnú výkonnosť a strategické ciele zaručí Ústavná doktrína. Platí zásada, že keď nemáš svoju vlastnú Doktrínu a neriadiš sa podľa nej, tak podliehaš agrárnej Doktríne niekoho iného.

Mária Behanovská: Negatívne pôsobenie proti-pandemických opatrení v oblasti poľnohospodárstva sa prejavuje najmä v potravinárstvom odvetví, kde výpadky môžu ohroziť už aj tak krehkú produkciu a taktiež ovplyvnia sezónne práce pri zbere úrody v sadoch a vo vinohradoch. Je potrebné prijať zásadné opatrenie na zefektívnenie „dobrej praxe“ nielen zo strany farmárov a agropodnikateľov, ale predovšetkým štátnej správy. Je zarážajúce, že Slovensko, ako krajina s pomerne dobre rozvinutou infraštruktúrou a vynikajúcimi pôdno-klimatickými pomermi začala tak výrazne zaostávať v domácej produkcii až na hranicu potravinovej bezpečnosti.

Stanislav Buchta: Vzhľadom k silne globalizovanej agrárnej ekonomike je súčasná kríza spojená s pandémiou Covid – 19 a následných karanténnych opatrení ideálnou príležitosťou  k posilneniu lokálnej ekonomiky (zvýšenie výroby a spotreby lokálnych produktov a služieb). Slovenské poľnohospodárstvo má značné problémy vo vzťahu k pôde, životnému prostrediu, biodiverzite, vode a krajine. Potravinová sebestačnosť sa v súčasnosti stala značne  spolitizovanou problematikou. Spoločensky významnejšia by mala byť diskusia o potravinovej bezpečnosti než sebestačnosti. Prioritná úloha  štátu je usilovať o zachovanie potravinovej bezpečnosti z dlhodobého hľadiska. Je potrebné zlepšiť starostlivosť o pôdu a udržovať a zvyšovať jej úrodnosť. Súčasne je nutné zabezpečiť výrobu bezpečných potravín a vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vrátane plynulého zásobovania obyvateľstva. Nie za obrovské náklady vyrábať nekonkurencieschopné produkty a naplňovať koncept potravinovej sebestačnosti za každú cenu. Podľa môjho názoru je okrem  veľkých investícií je potrebné orientovať sa na lokálne ekonomiky prostredníctvom podpory krátkych potravinových reťazcov a regionálnych trhov.

Mária Kadlečíková: Zložité je postavenie poľnohospodárov a potravinárov, ktorí najmä po prvej vlne pandémie čelili tak nedostatku pracovných síl, ako aj nedostatočnej podpore zo strany  vlády SR. Rezort treba podporiť ako celok, je proti záujmom potravinovej bezpečnosti rozdeľovať z politického hľadiska poľnohospodárov na  malých a veľkých a stavať ich tak proti sebe. V súvislosti s pandémiou COVID-19 by poľnohospodári mali byť podporení takými opatreniami ako je napr. zníženie dane z pôdy a dodržaním podmienok pôvodných nájomných zmlúv medzi Slovenským pozemkovým fondom a nájomcami. Opodstatnené  je aj rozširovanie farmárskych trhov, tržníc, špecializovaných maloobchodných predajní s poľnohospodárskymi komoditami. 

Ladislav Lysák: Dôsledky Coronavírusu navyše – nad  slnko jasne zdôrazňujú nutnosť koncentrovať maximálnu pozornosť vlády i celej spoločnosti – vykonať rázne kroky k zabezpečeniu potravinovej dostatočnosti a zdravotnej bezpečnosti v tejto oblasti. Zlyhanie v tomto smere môže spôsobiť ďalekosiahle dôsledky ekonomické a nemenej spoločenské otrasy aj vonkajšie zásahy voči nášmu územiu.

Arpád Matejka: V oblasti poľnohospodárstva obmedziť cenovou politikou a oživením potravinársko-spracovateľského komplexu využívanie a znehodnocovanie pôdneho fondu monokultúrou technických plodín a vrátiť sa k diverzifikácii poľnohospodárskej výroby, nie len v rastlinnej výrobe, ale i v živočíšnej výrobe. Žiadať zrušiť nekalú subvenčnú politiku EÚ v rámci jednotného trhového priestoru, aby sme prestali byť len odbytiskom ich komodít, ktoré sme schopní zabezpečovať z vlastných výrobných a surovinových kapacít bez direktívnom určenia kvót znižujúcim našu konkurencieschopnosť.

Dagmar Matošková: Veľkým problémom je nízka produkčná výkonnosť slovenského potravinárskeho priemyslu,  produktivita práce z pridanej hodnoty patrí k najnižším v rámci EÚ, negatívne saldo zahraničného obchodu  s potravinami sa každoročne prehlbuje.Bude nutné v potravinárskom priemysle investovať do najmodernejšieho  strojového zázemia a výrobných technológií,  zvýšiť podnikové výdaje na výskum a vývoj, zavádzať inovácie  v súlade s trendmi vo vyspelých krajinách EÚ, prípadne zvýšiť koncentráciu  spracovateľských kapacít zaisťujúcich nižšiu fázu spracovania agrárnych surovín (napr. bitúnky, lisovne oleja, mlyny…). Z uvedeného dôvodu bude nutné v tomto smere vypracovať schémy štátnej pomoci pre potravinársku výrobua na rozdiel od predchádzajúcich období v nich podporiť aj investičné aktivity.Predpokladom využitia spracovateľských kapacít je zabezpečenie dostatočnej surovinovej základne z domácich zdrojov. Miera sebestačnosti pri väčšine agrárnych výrobkov v čase klesá, pričom mnohí farmári však z dôvodu ekonomického prežitia realizujú svoju produkciu v zahraničí za vyššie ceny ako by dostali od domácich spracovateľov. Dôkazom je kladné saldo s poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré sa k nám vracajú vo forme spracovaných výrobkov prostredníctvom obchodných reťazcov. Vzhľadom na vysokú sebestačnosť v obilninách a olejninách by v budúcom vegetačnom období bolo vhodné časť ich pestovateľskej plochy začať postupne uvoľňovať pre komodity špeciálnej rastlinnej výroby (zelenina, ovocie, zemiaky, strukoviny…), v ktorých máme deficit.

Štefan Mihina: V prvom rade je nevyhnuté stanoviť dlhodobú štátnu víziu, ktorá na Slovensku absentuje už 30 rokov nielen v poľnohospodárstve a potravinárstve. Domnievam sa, že slovenské poľnohospodárstvo nestihlo dostatočne prínosne (pre seba i pre spoločnosť) reagovať na ohromné prírodno-klimatické a spoločensko-politické zmeny. Súčasťou vízie musia byť aj nástroje na rozvoj spracovateľov poľnohospodárskych surovín s vysokou úrovňou finalizácie. Pretože vízia by mala byť dlhodobá, musí byť výsledkom celospoločenského konsenzu s rešpektovaním všetkých foriem vlastníctva a rozmanitosti veľkostí výrobných jednotiek.

Vojtech Tĺčik: V dôsledku pandémie COVID – 19, sme všetci v panike a v strachu. Vírusu sa ťažko zbavíme, bude to vec osobná každého obyvateľa tejto zeme.Podiel domácich výrobkov a sebestačnosť pri výrobe potravín je záujem každého člena pracujúceho v rezorte. Bojím sa, keby sa všetci občania SR rozhodli kupovať len slovenské výrobky, na koľko mesiacov by nám naša produkcia stačila.

Peter Baco: Riešenie produkčnej výkonnosti poľnohospodárstva a potravinárstva SR je systémový, koncepčne riešiteľný problém s krátkodobými, strednodobými, ale najmä dlhodobými opatreniami. Cieľom by malo byť aspoň dosiahnutie priemeru štátov EÚ, teda zdvojnásobenie výkonu. Zdvojnásobenie produkčnej výkonnosti, možno zabezpečiť dvojnásobným kapitálom, zároveň s inteligentnou reštrukturalizáciou faktorov práca a pôda. Dosiahnutie takejto výkonnosti má byť agrárnou a národnou prioritou.

V pôdnej politike pôjde v prvom rade o minimalizáciu záberov pôdy, spolu s podporou udržiavania a zlepšovania pôdnej výkonnosti, ako ochrana proti degradácii pôdy, zvyšovanie kvality pôdy, plnenie environmentálnych, klimatických, estetických a kultúrnych funkcií pôdy. Plnenie úloh pôdnej politiky sa viaže  aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pôde a pozemkové úpravy.  Keďže ide o riešenie na niekoľko desaťročí, zvážme pre dnešok  tieto námety:

• Legislatívou zaviazať a ekonomicky stimulovať vlastníkov a užívateľov pôdy k riadnej starostlivosti o pôdu.
• Zintenzívniť zainteresovanosť miestnej a štátnej správy v pôdnej politike.
• Prevod vlastníctva pôdy viazať na záujmy a stanoviská miestnych samospráv.
• Upraviť dedenie pôdy na jedného vlastníka.
• Nadobudnutie vlastníctva poľnohospodárskej pôdy umožniť prioritne štátu.
• Využiť zahraničné skúsenosti, na zabránenie skupovania pôdy cudzincami. Viaceré štáty využívajú dobré výsledky v pôdnej politike Francúzska.
• Prijať novú pôdnu politiku SR na základe medzinárodného auditu.

Podpora produkčnej výkonnosti faktorom práca je nedocenená, potrebuje  podstatne viac zainvestovať. Investície do ľudí, sú najefektívnejšie prorastové  investície. Niekoľko námetov:

• Investovať do lepšej atraktivity rezortu je základ zabezpečenia dostatku a kvality pracovníkov.
• Väčšie zárobky aspoň o štvrtinu, je prvá a bývanie je druhá  stabilizujúca investícia.
• Duálne vzdelávanie s jednoročnou praxou si žiada investície do celého vzdelávacieho systému.
• Investovať je potrebné aj do prípravy pracovísk praxe a začínajúcich poľnohospodárov.
• Naďalej podporujme  mladých začínajúcich samostatných aj zamestnaných poľnohospodárov.
• Na všetkých stupňoch vzdelávania treba investovať do vzdelávania v riadení.
• Osobitne treba investovať do prípravy a stabilizácie inovátorov, vedcov a organizátorov pokroku.
• Na základe kvalifikovaného auditu na VTR prijmime koncepciu rozvoja vedy v pôdohospodárstve SR.
• Zásadné inovácie a investície potrebuje systém celoživotného vzdelávania a poradenstva, obnovme odborové informačné strediská ako zázemie odborového overovacieho výskumu.
• Investujme do Inovačných partnerstiev, Inovačných a expertných skupín, fungujúcich v EÚ.

Mária Behanovská:  Slovenské pôdohospodárstvo a vidiek majú všetky predpoklady na to, aby boli úspešné a napredovali a najmä, aby spoločne rozvíjali všetky časti krajiny. Stačí si zapnúť bezpečnostný pás (prijať dlhodobú víziu a stratégiu), uvoľniť ručnú brzdu (trvalo, jasne a systematicky podporovať a priorizovať) a pridať na plný plyn (všetci aktéri spolupracujú s rovnakou motiváciou). Po 17 rokoch členstva v EÚ je najvyšší čas naučiť sa skutočne efektívne využívať dostupné zdroje cez SPP EÚ tak, aby sa zvyšovala konkurencieschopnosť slovenského pôdohospodárstva a vidieka a opätovne naštartovala sebestačnosť slovenskej produkcie za aktívnej účasti všetkých zainteresovaných aktérov.         Slovensko potrebuje modernú, jasnú a stabilnú pôdohospodársku politiku s dlhodobou víziou reagujúcu na aktuálne globálne a európske výzvy v kontexte národných potrieb a potenciálu a podporujúcu trvalo udržateľný rozvoj vidieka. Nevyhnutným predpokladom úspešnosti zmien je spoločenské pochopenie a uznanie významu poľnohospodárskeho obhospodarovania územia ako krajinotvorného, ekologického a sociálno-stabilizačného faktora. Realizácia pôdohospodárskej politiky má širší dopad a presahuje rámec samotného rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Stanislav Buchta: Chýbajú dopadové štúdie na problematiku rozvoja spracovateľských kapacít poľnohospodárskych podnikov a všetkých foriem „krátkych reťazcov“, na vertikálnu spoluprácu medzi prvovýrobou a spracovateľským priemyslom, alebo medzi prvovýrobou a obchodom vrátane spolupráce malých fariem pri spoločnom marketingu výrobkov a spoločnom nákupe vstupov, na odbytovanie výrobkov. Viac akcentovať odbytové združenia výrobcov.

Budúci vývoj naznačuje, že slovenské poľnohospodárstvo sa bude postupne profilovať na skupinu väčších kapitálovo silných fariem a druhú skupinu budú tvoriť rodinné farmy, ktoré si nájdu svoje miesto v rámci štruktúry podnikateľských foriem poľnohospodárstva. Práve rodinné farmy predstavujú v rámci slovenského poľnohospodárstva značný rozvojový potenciál, sú i jednou z najväčších výziev EÚ.

Róbert Dohál: Postupné ozdravenie sektoru je treba vidieť z viacerých hľadísk. V učebniciach ekonómie stojí, že aby bola oblasť podnikania zdravá, pozitívne prispieva ak 2-3% podnikov ročne skrachuje. Už niekoľko rokov nezbankrotoval žiadny podnik, lebo podniky v problémoch vždy niekto prevezme. Samozrejme za asistencie vedenia a za odmenu. Súčasný stav na Slovensku je nastavený tak, že kumulácia výrobných zdrojov v prvovýrobe speje k tomu, že o 10-15 rokov môže 6-7 finančných skupín ovládať 40-50% primárnych výrobných zdrojov v agrosektore. Tento proces treba nie zastaviť, ale úplne zvrátiť, lebo na rovinu: toto nemá nič spoločné s poľnohospodárstvom,  teda láskou k pôde, zvieratám, prírode, vidieku, ľuďom tam žijúcim. Je to len kumulovanie ekonomickej a bohužiaľ aj politickej moci.  K čomu toto speje? K potravinovej bezpečnosti určite nie. Toto rázne obmedzí aktivity rôznych zlatokopov, ktorí sa tvária že podnikajú v poľnohospodárstve a formálne aj spĺňajú podmienky. V skutočnosti podnikajú s dotáciami a to treba zmeniť! Viazané platby treba rovnako zastropovať na maximálne koncentrácie zvierat na jednej farme, ovocia a zeleniny, ale i repy v jednom katastri či chotári. Je to nástroj ako ochrániť životné prostredie, ale i diverzifikovať a „tlačiť“ výrobu do viacerých regiónov. Zabránilo by sa tým špekuláciám a podnikaniu. Celkové poberanie dotácií je nutné zastropovať na % z tržieb.

Jozef Gálik: Slovensko má dostatočný potenciál pre zabezpečenie širokej škály bezpečných agropotravinárskych komodít.. Primárnym predpokladom na jeho využitie  je optimalizácia intenzifikačných vstupov do výroby, ktoré priamo determinujú objem finálnej produkcie. Jedným z hlavných intenzifikačných vstupov do výroby je využitie závlah. V minulosti zavlažovacie systémy fungovali na asi 300 tisíc hektároch, dnes je to asi len pätina. Z hľadiska intenzifikácie poľnohospodárskej prvovýroby sú nevyhnutné investície do existujúcich a nových závlahových systémov. Ďalším faktorom, ktorý má vplyv na produkčnú výkonnosť poľnohospodárstva na Slovensku je  stav pozemkového vlastníctva s vysokou rozdrobenosťou vlastníctva pôdy a nejasné a zložité užívacie vzťahy k pôde . Systémovým riešením je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva prostredníctvom pozemkových úprav tak, aby vznikali veľké, racionálne obhospodarovateľné parcely, jednoznačne vlastnícky definované a so zabezpečeným prístupom. V potravinárskom priemysle chýbajú finančné zdroje na investovanie do najmodernejšieho strojového vybavenia výrobných technológií, treba zvýšiť podnikové výdaje na výskum a vývoj, zavádzať inovácie v súlade s trendmi vo vyspelých krajinách EÚ, ako aj zvýšiť koncentráciu spracovateľských kapacít zaisťujúcich spracovanie slovenských agrárnych surovín, čo  obmedzí vývoz domácich surovín do zahraničia a tým čiastočne eliminuje dovoz finálnych potravinárskych výrobkov. Zvyšovanie produkčnej výkonnosti poľnohospodárskej prvovýroby úzko súvisí s riešením problému odbytu agrárnych komodít. V budúcnosti je nevyhnutné rozšíriť horizontálnu spoluprácu a organizovanosť prvovýrobcov, zvýšiť úroveň spolupráce a vertikálnej integrácie so spracovateľským priemyslom, rozvíjať aktívny obchodný prístup pri realizácii produkcie,  rozvíjať aktívnu komunikáciu so spotrebiteľom a rozvíjať alternatívne odbytové kanály založené na priamom predaji spotrebiteľovi, na regionálnej forme predaja a skrátených regionálnych odbytových reťazcoch.

Mária Kadlečíková: Najväčšou výzvou je povýšiť postavenie a spoločenské uznanie agropotravinárskeho rezortu na prioritu vlády SR. Jednou  z ciest pre dosiahnutie zmeny je vypracovanie stratégie rozvoja poľnohospodárstva, potravinárstva, rozvoja vidieka a lesníctva, ktorá bude prijatá ako vládny dokument s cielenou alokáciou finančných zdrojov.

Je potrebné zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov a potravinárov podporou modernizácie  výroby a dosiahnuť spravodlivé rozdelenie zisku pre  aktérov všetkých článkov potravinovej vertikály. V záujme zachovania úrodnosti pôdy a udržateľnosti ostatných prírodných zdrojov je žiadúce podporiť využívanie agroekologických prístupov k poľnohospodárskej prvovýrobe. Je potrebné vytvárať podmienky, aby boli mladí ľudia motivovaní pre podnikanie na pôde a život na vidieku.

Ladislav Lysák: Kľúčové  problémy Slovenskej republiky, ako je nadmerný predaj pôdy zahraničným subjektom, strata potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, vysoká nezamestnanosť a vyľudňovanie vidieka, nedocenený vedecko-technický rozvoj a veľké rezervy v oblasti vidieckeho turizmu je žiaduce v uskorenom režime vypracovať v uvedených intenciách a predložiť včas projekty na získanie podporných prostriedkov z fondov EÚ. Predovšetkým na rozsiahlejšie výskumno-produkčné projekty s proexportnou orientáciou.

Arpád Matejka: Z oblasti využívania pôdneho fondu, zamedziť jeho špekulatívny veľkoplošný predaj zahraničnému klientovi, a domácemu záujemcovi tak, aby sa zamedzilo vzniku špekuláciám s predajom z druhej ruky a vytvorením veľkostatkárskej-oligarchistickej triedy. Štátny pôdny fond prenajímať v obmedzenom rozsahu len domácemu záujemcovi s podmienkou vyžívania pôdy len na poľnohospodársku výrobu. Uprednostniť komunitné formy hospodárenia s dôrazom na zveľaďovanie a zabezpečenie bonity pôdneho fondu a uprednostniť výnosy pôdy prednostne na domáci trh.

Štefan Mihina: Štát by mal odporučiť a podporiť opatrenia v prvom rade na udržanie, resp. zlepšenie kvality pôdy a nekompromisne zaviazať používateľov pôdy takéto opatrenia dodržiavať bez ohľadu na to, či pôdu vlastnia alebo si ju prenajímajú.  Bude treba ešte viac podporiť činnosť odbytových združení, resp. zakladanie nových. Tie by mali iniciovať rozšírenie kapacít potravinárskych výrobných jednotiek na Slovensku. Všetko by malo byť dotované vedomosťami vrátane obnovy (reformy) špecializovaného poľnohospodárskeho a potravinárskeho stredného i vysokého školstva a výstavby štátneho poradenského systému pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo spojeného s európskymi štruktúrami (Európske inovačné partnerstvo) a poradenskými systémami v ostatných krajinách Európy (hlavne v tých úspešných).

Vojtech Tĺčik: Mali by sme  sa poučiť z našich chýb a prijímať kroky, za ktoré nás naši potomkovia nekritizovali.   Oblasť životného prostredia je vo vzťahu k poľnohospodárstvu  zvlášť dôležitá. Pôda a voda sú rozhodujúce. Prioritou by malo byť zabezpečiť dostatok vody pre poľnohospodárstvo, ale aj pre všetko obyvateľstvo, zabrániť erózii pôdy a kriticky hodnotiť zábery pôdy pre investičnú výstavbu. Na zvýšenie produkčnej výkonnosti agrokomplexu stačí aby  vláda poskytla subjektom pracujúcich na pôde a spracovateľskom potravinárskom priemysle toľko finančných prostriedkov koľko potrebujú. Na druhej strane, žiadať od nich toľko produkcie, aby sebestačnosť v potravinách bola 100%. Pre generačnú obmenu a udržanie talentov je dôležité zabezpečiť bytovú výstavbu na vidieku.

Peter Baco: Bezprostredne musíme reagovať na ponuky Plánu obnovy EÚ. Nemôžeme premárniť žiadnu príležitosť kapitálovo posilňovať agrárnu ekonomiku a zvyšovať produkčný výkon pôdohospodárstva SR. Podpory by sa mali orientovať napríklad, na kapitálovo náročné závlahy a súvisiace zásobovanie vodou, na vylepšovanie a ochranu úrodnosti pôdy, pozemkové úpravy, budovanie zariadenia na využitie prírodných tepelných zdrojov a produkciu obnoviteľnej energie, na najpokrokovejšie technológie a techniku – ekologicky vhodnú a produkčne a ekonomicky prínosnú, objekty na chov zvierat, sady, vinohrady, špecializované zeleninárske jednotky,  spoločné odbytové strediská s predspracovaním, sklady s obchodnou úpravou a obchodnými kompetenciami, so špecifickou technikou a servisom, zásadnú modernizáciu potravinárstva s kapacitou pre sebestačnosť, na infraštruktúru obcí, na vedecké, vzdelávacie a poradenské činnosti, na zariadenia pre predaj z dvora a digitalizovanie riadiacich činností, na vybudovanie modelových ekologických objektov ako názorné príklady pre rozšírenie.

Všetkým veľkostným podnikateľským formám umožniť rovnaký prístup k financiám z dôvodu COVID-19. Komunikujme so začínajúcimi poľnohospodármi a operatívne im zdokonaľujme podporné nástroje. V pôdohospodárstve a potravinárstve potrebujeme pestrú veľkostnú a organizačnú štruktúru podnikania. Oprášme pripravené a prehodnoťme zamietnuté, doteraz nerealizované inovatívne projekty. Podporme aj  pridruženú výrobu, ako  nosnú ekonomickú silu vidieka a zdroj zamestnanosti. Zostavme a kontinuálne aktualizujme katalóg pozitívnych skúseností pre všeobecnú aplikáciu.

Mária Behanovská: Finančné prostriedky z EÚ na prekonanie pandémie COVID-19 v rezorte pôdohospodárstva a vidieka, by sme odporučili využiť nasledovne: Budovať nové partnerstvá medzi vidieckymi a mestskými komunitami. COVID-19 odhalil krehkosť veľkých miest a chýbajúce územné väzby s vidieckymi oblasťami. Ukázalo sa, že digitálne inovácie sú nevyhnutné na zvládnutie mnohých dopadov krízy, ale rovnako dôležité budú aj pre prípravu na zotavenie a reorganizáciu vzťahov medzi vidiekom a mestom. Začať prechod na udržateľné potravinové sebestačné systémy ponúkajúce poľnohospodárom a pracovníkom v poľnohospodárstve, ako aj obyvateľom miest spravodlivé podmienky na prispôsobenie sa tomuto prechodu. Stratégia „farm to fork“ by mala slúžiť ako vodítko pre tieto princípy.

Stanislav Buchta: Bude potrebné zdynamizovať proces riešenia pozemkových úprav v čase, keď sa rysujú prostriedky z Európskej únie (Plán obnovy), ktoré sú adresované na podobné druhy podpôr, vrátane úpravy vlastnícko-užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde, nastavením rovnovážnych podmienok pre veľkých aj malých, vlastníkov aj užívateľov. Plán obnovy by mal smerovať na :pozemkové úpravy aj s krajinotvorbou, modernizáciu a obnovu potravinového dodávateľského reťazca s cieľom zabezpečenia potravinovej sebestačnosti, plán revitalizácie závlah a zadržiavania vody v krajine a ekologickejšie spôsoby obhospodarovania lesa.

Mária Kadlečíková: V súvislosti s klimatickými zmenami sa stáva nevyhnutnosťou budovanie závlahových systémov, čo významným spôsobom ovplyvní potravinovú sebestačnosť, ktorá bude postupne nadobúdať na dôležitosti s častejším výskytom rôznych krízových situácií. V týchto súvislostiach bude potrebné realizovať účinné opatrenia na zadržiavanie vody na území SR.  Prioritou je aj komplexná  konsolidácia pôdy s cieľom zjednodušiť manažment podnikateľských štruktúr, umocniť zodpovednosť za hospodárenie na pôde a zvýšiť transparentnosť vo využívaní podporných finančných nástrojov EÚ. Podporiť investície do modernizácie technického vybavenia podnikateľských štruktúr. Posilniť služby poľnohospodárskym prvovýrobcom prostredníctvom poľnohospodárskeho poradenstva, výskumu a vzdelávania.

František Mach: Nasmerovať finančné zdroje do obnovenia výroby zeleniny, ovocia, hrozna, vína, zemiakov a ďalších tradičných plodín. Výmera vinohradov v SR sa znížila od roku 1990 z 35 tisíc hektárov na 8 tisíc. Treba vytvoriť podmienky pre získanie štátnej pôdy na výsadbu nových viníc, zriaďovanie odbytových združení, spoločných mechanizačných družstiev, obnovenie pridružených výrob a služieb ako nosnú formu zamestnanosti na vidieku, vr. predaja z dvora aj slovenského vína.

Silvia Matúšová: súvislosti s prípravou budúceho programového obdobia 202I-2027 sa špecifikujú aspekty využívanie nového mechanizmu podpory regiónov, miest a obcí prostredníctvom implementácie projektov financovaných z fondov EÚ v budúcom programovom období.  Hlavným cieľom nového nastavenia musí byť zjednodušenie procesu čerpania znížením administratívnej záťaže pre žiadateľov, eliminovať náklady na prípravu žiadostí, odstrániť chybovosť v procese prípravy a implementácie projektov a urýchliť proces implementácie.

Štefan Mihina: Malo by sa vychádzať zo spomínanej vízie. Preto by sa mali vytvoriť aspoň rámce dlhodobej vízie na základe spoločenskej dohody. Nemali by byť tendenčné, prípadne orientované iba na nejakú oblasť, či záujmovú skupinu.

Vojtech Tlčik: Určite by bolo veľkou podporou vytvorenia systémov riadenia cenových a produkčných rizík, aby farmári mali odvahu a istotu. Aj toto by mohlo byť vytvorené z ušetrených  (nevyčerpaných) prostriedkov z EÚ a z Plánu obnovy. Veľký potenciál vidíme vo vidieckej agroturistike, ktorá nepozná hranice, je to spôsob ako zblížiť ľudí žijúcich v mestách s vidieckym obyvateľstvom.

Peter Baco: Kvalifikované analýzy konštatujú stav na slovenskom vidieku ako  stav hľadania svojej budúcnosti v príliš rýchlo sa meniacich podmienkach. Rozvoj vidieka by sa mal riešiť ako samostatný segment regionálnej politiky. Problémy sú identifikované, hľadajú sa zásadné aj parciálne riešenia vo verejnej diskusii. Nezávislý audit na vidiecku situáciu a vidiecku politiku SR očami našich zahraničných kolegov by nám poskytol alternatívne videnie a možno aj originálne námety. Najväčšia možnosť napredovania sa zdá v plošnej aplikácii dobrých domácich skúseností z úspešných príkladov. Za pozornosť stoja podnikateľské príležitosti a podpora ich využívania, aj celkom nové tendencie na vidieku. Osobitnú podporu si zaslúžia podnikateľské aktivity multiplikujúce ďalšie podnikanie u iných poľnohospodárov. Malé podnikanie samostatných rodinných fariem, alebo aktivity s poľnohospodárstvom súvisiacich veľkých podnikov je potenciál doteraz využívaný hlavne v cestovnom ruchu. Pohyb z dediny do mesta sa aj obracia. Pred polstoročím populárne  a dnes upadajúce záhradkárske osady, Slováci, ktorí na to majú, sa od záhradkárskych chatiek preorientovávajú na vidiecke domy a mini gazdovstvo. Trend severoamerických víkendových fariem, keď dediči nepredajú rodičovskú farmu, ale si objednajú od iného, fungujúceho miestneho  farmára jej údržbu a prevádzku, sa v modifikovanej podobe začína šíriť aj na našom vidieku.

Mária Behanovská: Celosvetovo rastie záujem o kultúrne dedičstvo a tradičné, najmä potravinové výrobky a miestne produkty, ktoré sú často integrované do ekonomického, sociálneho a ekologického systému regiónu, prakticky zlepšujú sociálnu situáciu obyvateľov, územia a infraštruktúry. Veľmi pekným príkladom je napríklad Toskánsko alebo viaceré regióny Francúzska, ktoré dokázali maximálne využiť potenciál vidieckeho regiónu pri identifikovaní príležitostí na udržateľný rozvoj vidieka a na vytvorenie podnikateľských aktivít usadeného ale aj novoprichádzajúceho obyvateľstva. Je potrebné zareagovať na tieto výzvy a zamerať sa na vývoj jednoduchých ale efektívnych nástrojov na objavenie príbehov a identifikáciu geografických oblastí kultúrneho dedičstva, tradičných výrobkov a produktov.

Jedným z možností ako prispieť k tejto výzve, je vytvoriť model poskytujúci metodickú a organizačnú štruktúru pre rozvoj Vidieckych inkubátorov, ako vzdelávacích a podporných inštitúcií na regionálnej úrovni. Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil v rámci projektu Horizont 2020 PoliRural (https://polirural.eu), ktorý sa zameriava na životné podmienky, sociálne aktivity, sociálne a kultúrne aspekty vidieckych oblastí, bolo ako jedna zo slabých stránok identifikované nedostatočné využívanie kultúrneho a historického potenciálu pre rozvoj vidieckych regiónov.

Stanislav Buchta: Chýba koncepcia podpory a upozorňovania na kvalitu domácich produktov. Viac podporovať zlepšenie štruktúry a kvality spracovania domácich poľnohospodárskych surovín, marketingu a predaja/odbytu týchto produktov. Súčasne chcem upozorniť, že klasický zamestnanecký vzťah je v poľnohospodárstve so sezónnymi výkyvmi potreby práce (potreba brigádnikov a krátkodobých pracovných úväzkov) na ústupe a začínajú sa presadzovať iné flexibilné modely zamestnávania.  V programovom období 2014-2020 projekty v opatrení 6.1 „Podpora mladých farmárov“ nestačili uspokojiť žiadateľov, čo naznačuje vysoký potenciál záujmu o túto formu podnikania. Toto opatrení predstavovalo len malý nástrojový segment riešenia zlej vekovej štruktúry pracovníkov v poľnohospodárstve. Pritom bude v poľnohospodárstve zjavný proces polarizácie pracovných síl. Na jednej strane bude v tomto odvetví potreba jednoduchej manuálnej práce sezónneho charakteru, ktorá nevyžaduje silný ľudský kapitál a na strane druhé inovácie a technologické zmeny budú vyžadovať vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. Tento širokospektrálny diapazón si vyžaduje i špecifický prístup k reprodukcii pracovných síl v tomto sektore s jednoznačným dôrazom na sociálnu skupinu vysokokvalifikovaných odborníkov.

Mária Kadlečíková: Treba diverzifikovať poľnohospodársku výrobu, rozšíriť portfólia produktov rastlinnej, zeleninárskej, ovocinárskej a živočíšnej výroby, podporiť farmárske trhy ako aj špecializovaných maloobchodných prevádzok s predajom poľnohospodárskych komodít. Vyžaduje sa podpora všetkých foriem podnikania   v poľnohospodárskej prvovýrobe a to bez rozdielu na  veľkosť podnikateľských štruktúr. Potrebná je i podpora mladých ľudí prostredníctvom ekonomických nástrojov a sociálnych opatrení k prebratiu zodpovednosti za ďalší rozvoj rezortu a záujem zamestnať sa v poľnohospodárskej prvovýrobe a v iných pracovných aktivitách spojených s vidieckou ekonomikou.

František Mach:  Skúsenosti z vyspelých krajín ukazujú, že cestovný ruch predstavuje v súčasnosti jedno z najdynamickejších sa rozvíjajúcich odvetví národného hospodárstva. Kultúra a cestovný ruch na slovenskom vidieku tvoria vzťah, ktorý môže podstatne zvýšiť atraktívnosť krajiny i zamestnanosť, posilniť ekonomiku, vytvoriť príležitosť na spoluprácu, zachovať a rozvíjať  miestne tradície a kultúru, podnecovať hrdosť na kultúrne dedičstvo a zvyšovať povedomie obyvateľov vidieka. Máme všetky, prírodné, kultúrne, historické a ľudské predpoklady na to, aby slovenský vidiek bol atraktívny nielen pre domácich, ale aj zahraničných turistov a poskytol pracovné príležitosti pre mladých na slovenskom vidieku. Bez výkonného  poľnohospodárstva nemožno hovoriť o prosperujúcom vidieku a silnom štáte. Zvlášť v podmienkach prebiehajúcej pandémii Corona-19 si uvedomujeme význam prosperujúceho vidieka, ktorý vie vytvoriť potravinovú bezpečnosť obyvateľov krajiny. Štát musí úzko spolupracovať s miestnou poľnohospodárskou a potravinárskou samosprávou pri obnove a zvyšovaní potravinovej sebestačnosti na Slovensku. Vidiecka turistika, agroturistika musí byť podporovaná viacerými kanálmi, ide o úzku medzirezortnú spoluprácu zvlášť v  podmienkach súčasnej pandémie. V rámci V4 je Slovensko v súčasnosti na chvoste využívania prírodných, kultúrnych a ľudských daností slovenského vidieka. Finančné zdroje z EÚ a výhodne úvery nasmerovať na záchranu a obnovu vidieka.

Štefan Mihina: Na vidieku by sa mali vytvoriť naozaj vidiecke sídla a nie iba miesto na prespanie ľudí z miest. Mal by sa oživiť kultúrny a spoločenský život na vidieku. V územných plánoch obcí zakázať stavať poschodové bytovky, ale aj ležaté paneláky (radovky). Finančne podporiť občiansku vybavenosť (školy, škôlky, ambulancie všeobecného lekára, malé obchody, malé výrobne, remeselnícke dielne vrátane IT služieb aj pre seniorov) vrátane zvýšenej finančnej i vedomostnej podpory ich zamestnancov.

Peter Patúš: Pre rozvoj slovenského vidieka vidím len tieto možnosti: Vytvorenie nových pracovných miest v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, v nadväzujúcich odvetviach potravinárstva a pridružených pomocných výrobách  (doprava, údržba krajiny, malé píly, stolárske a iné dielne) a najmä vo vidieckom cestovnom ruchu. Dôležitý prvok na vidieku je spolupráca podnikateľov s miestnou  samosprávou a tretím sektorom. Pre návrat mladých ľudí na vidiek je potrebné vytvoriť vhodné pracovné príležitosti, zabezpečiť najmä nájomné byty (napr. v bytovkách) a umožniť vhodné kultúrne vyžitie. Pre obyvateľov vidieka je výhoda práce pomocou internetu priamo z miesta bydliska. Do obnovy slovenského vidieka zabezpečiť dostatok investičných prostriedkov z EÚ a poskytnúť podnikateľom na vidieku výhodné úvery.

Vojtech Tĺčik: Treba zaviesť 4-dňový pracovný týždeň, aby ľudia z mesta, mohli prežiť časť svojho života v zdravom prostredí, možno aj na svojich víkendových farmách, na svojich nepoľnohospodárskych aktivitách, kde by zamestnali vidiecke obyvateľstvo. Finančné prostriedky z EU na predkladané projekty, by mala posudzovať odborná rada z daného regiónu, kraja. Peniaze by sa mali dostať do rúk slušných ľudí, ktorí ich vedia dobre investovať a chcú na vidieku žiť. Možno by stálo za úvahu podporiť rozvoj nových odbytísk pre naše produkty v niektorých lodných prístavoch, mať tam sídlo nášho odbytového združenia. Pojem vidiek v poslednej dobe, ktorá je postihnutá Pandémiou COVID – 19, vzbudzuje a väčšiny ľudí pozitívne očakávania  a záujem o život na vidieku. Všetci čo môžeme hovoriť do stratégie rozvoja vidieka, musíme využiť príležitosť, že je to najlepší smer ako udržať životný zdravý štandard ako dosiahnuť spolužitie človeka s prírodou.